Nepoučený pacient má šancu uspieť na súde so svojím nárokom

Barbora Silná
4. 9. 2017  ・  5 minut čtení

Otázka rozsahu informovanosti pacienta o všetkých rizikách a následkoch vyšetrenia alebo zákrokov, ktoré podstupuje, je pre mnohých zdravotníkov tenkou hranicou, kedy musia so svojimi pacientmi jednať veľmi obozretne, uvedomelo a eticky.

Praha/Bratislava – Zle poučený pacient sa totižto veľakrát domôže na súde náhrady škody. Dôvodom je skutočnosť, že informácie o rizikách spojených s prevádzanými zákrokmi musia byť pacientovi poskytnuté i za predpokladu, že pravdepodobnosť komplikácie je menšia ako jedno percento. Pokiaľ o nich pacient nevie, vystavuje sa poskytovateľ zdravotnej starostlivosti postihu.

Učebnicový príklad sa u nás odohral v prípade, keď pacientka podstúpila sterilizáciu pri pôrode sekciou, alebo cisárskom reze, pričom následne tvrdila, že nebola personálom poriadne poučená o všetkých dôsledkoch a okolnostiach. Prípad slovenskej pacientky skončil až na Európskom súdnom dvore, pripomína advokát Peter Marenčák. „Súd v tomto prípade navyše skonštatoval, že zákrok nebol z medicínskeho hľadiska bezprostredne nevyhnutný a poznamenal, že sterilizácia nie je všeobecne považovaná za život zachraňujúci zákrok,“ upresnil výrok Európskeho súdneho dvoru Peter Marenčák.

Pacientka spor vyhrala i napriek tomu, že personál do zdravotníckej dokumentácie zaznamenal – „pacientka žiada sterilizáciu“ a pod súhlas sa žena podpísala. „Následne ale tvrdila, že potom ako rodila niekoľko hodín a mala bolesti, súhlasila so sterilizáciou, pretože jej personál povedal, že pokiaľ by mala ďalšie dieťa, zomrela by ona alebo jej dieťa,“ upresnil okolnosti udelenia súhlasu Marenčák.

Zatiaľ čo na slovenských súdoch sa žena nedomohla ospravedlnenia ani náhrady škody za nemajetkovú ujmu, Európsky súdny dvor dospel k záveru, že pacientka prakticky nemala žiadnu inú možnosť, než so zákrokom súhlasiť. Konštatoval taktiež, že nemala čas na to, aby si sterilizáciu rozmyslela a uvedomila si všetky súvislosti, takisto nemala možnosť túto alternatívu prediskutovať so svojím manželom. U Európskeho súdneho dvora sa tak domohla odškodného vo výške 31 000 € z titulu nemajetkovej ujmy a 12 000 € ako náhradu nákladov spojených s domáhaním svojich práv. „Súd ale zároveň skonštatoval, že sa nepreukázal zlý úmysel personálu, ktorý sterilizáciu urobil,“ doplnil Peter Marenčák.

Podobným prípadom, kedy pacientka nebola poučená o všetkých rizikách spojených so sterilizáciou, sa zaoberali taktiež v susednej Českej republike. V tomto prípade žena žiadala zo zdravotných dôvodov o sterilizáciu, ale personál ju dostatočne nepoučil o skutočnosti, že zákrok nemusí byť úspešný. „I napriek prevedenému zákroku žena znovu otehotnela, pretože u nej nastala pomerne vzácna komplikácia spojená s výkonom – spontánna rekanalizácia. Pacientka nebola o tejto komplikácii personálom poučená, a preto sa obrátila na súd, aby rozhodol, či poskytovateľ porušil svoju povinnosť tým, že poučenie pacientky neprebehlo v náležitom rozsahu, a preto požadovala náhradu škody,“ pripomína advokátka Lucia Široká.

V tomto prípade súd skonštatoval, že pacientka nebola personálom dostatočne poučená a nepoznala všetky skutočnosti a riziká. „Dôležitou súčasťou poučenia sú riziká a možné komplikácie výkonu. Túto kategóriu je vždy nutné prispôsobiť konkrétnemu pacientovi, nakoľko odlišné riziká môže určitý zákrok predstavovať pre vitálneho mladého človeka a iné pre polymorbidného jedinca v pokročilom veku,“ upozornila právnička Široká, ktorá ale dodáva, že objektívne nie je možné, aby bol pacient informovaný o všetkých rizikách, ktoré sú s určitým zákrokom spojené. „Z tohto dôvodu je potrebné nájsť rozumnú hranicu. V zdravotníckej praxi sa najčastejšie používa kombinácia pravdepodobnosti určitého rizika a závažnosti príslušného nepriaznivého následku pre celkový zdravotný stav človeka,“ dodala.

Poučenie pacienta musí v súlade s vyhláškou o zdravotníckej dokumentácii vždy obsahovať informáciu o stave choroby či zranenia pacienta a o účele navrhovaného zákroku, teda popis predpokladaného prínosu, ktorým má zákrok pacientovi prospieť. Ďalej musí obsahovať informácie o povahe zákroku. Popis povahy zákroku spočíva predovšetkým v označení oblasti tela, do ktorej bude zasahované, spôsob, akým sa to stane, v akom rozsahu, či bude z telo niečo vybrané alebo naopak do neho niečo vložené, či bude zákrok prebiehať pri plnom vedomí, lokálnej alebo celkovej anestézii, či budú aplikované nejaké lieky a aké sú ich prípadné účinky. Pacient musí byť takisto poučený o dôsledkoch zákroku. „Ďalšou povinnou súčasťou poučenia sú i informácie o alternatívnych možnostiach výkonu, teda napríklad či je možné previesť liečbu invazívnym zákrokom alebo konzervatívnou liečbou,“ pokračovala Široká s tým, že táto časť býva zdravotníkmi najčastejšie podceňovaná.

Na Slovensku je podľa Petra Marenčáka ošetrujúci personál takisto povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách zákroku. „Požiadavky na obsah poučenia sú zakotvené v Etickom kódexe zdravotníckeho pracovníka, ktorý je pre zdravotníkov záväzný a je v prílohe zákona o poskytovaní zdravotníckych služieb,“ spresnil Marenčák s tým, že detailnejší obsah poučenia stanovujú slovenské právne predpisy pri sterilizácii, biomedicínskom výskume alebo umelom prerušení tehotenstva.